reklama

Na margo jednej výpovede ...

O poslaní advokátov, falošných obvineniach a manipulácii médií  Môj Blog začnem netradične troška zoširoka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

 V časoch začiatku mojej politickej kariéry, keď som bol ešte poslancom parlamentu za stranu SMK, mal som mnou Béla Bugár vážny rozhovor o tom, aby som sa viac angažoval vo vedení strany. Už vtedy bola moja reakcia príznačná k tomu, aký život chcem viesť a aké sú moje hodnoty. Povedal som mu vtedy, že som advokát a svojej profesie sa nemienim za žiadnych okolností vzdať, nakoľko práve príjmy z advokácie mi zabezpečili to, že som sa mohol úplne slobodne rozhodovať, keďže som nežil z platu poslanca. A tiež som mu povedal, že ak budem mať raz zarobené na drahšie vysnívané auto, tak si to auto za legálne a poctivo zarobené peniaze aj kúpim. Nebudem chodiť na lacnejšom aute len kvôli tomu, aby sa o tom nepísalo a nešuškalo sa okolo toho. Aj sa tak stalo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Keď ma o 15 rokov neskôr moji stranícki kolegovia navrhli na post ministra spravodlivosti, nasledoval ďalší rozhovor podobný tomu, aký som opísal v predošlom odseku tohto textu. Že som dlhoročný advokát, že som zastupoval rôznych ľudí, rôzne spoločnosti, ktoré nemali vždy najčistejšie úmysly, a že to médiá budú vyťahovať. Béla Bugár mi na to povedal dve veci. Že som advokát, ktorého prácou je právne zastupovanie nezávisle na tom, kto to je, a že v týchto zemepisných šírkach by v tejto dobe aj na niektorého zo svätých vytiahli niečo, čo sa dá prekrútiť. Aj toto sa stalo.

 Časť médií ale aj verejnosti vôbec nerozumie povolaniu advokáta. Advokátov delia na tých dobrých a na tých zlých. Podľa tohto zlého a skresleného vnímania samozrejme tí dobrí advokáti zastupujú len tých dobrých, čestných ľudí, a tí zlí advokáti zastupujú len vagabundov a zločincov. V počiatku bola táto nebezpečná teória viazaná len na advokátov, ktorí zastávali verejné funkcie. Kedysi sedelo v poslaneckých ľaviciach vyše pol tucta advokátov, teraz sa tam už nikto „nehrnie“ práve kvôli tejto nebezpečnej teórii. Až neskôr začali médiá toto značkovanie, toto delenie na dobrých a zlých advokátov používať aj na kolegov, ktorí vo verejných funkciách nikdy neboli. Boli to predovšetkým advokáti, ktorí robili trestné právo. Až sme sa dopracovali k tomu, že aj ex offo obhajobu zločinca, čiže veci, ktoré advokátovi z úradnej moci pridelil súd, vyčítali advokátovi, nie tomu, čo skutok reálne (ne)vykonal. Čo bolo a stále je absurdné. Ide napríklad o prípad dnes už sudcu ústavného súdu Miloša Maďara, ktorý zastupoval Mikuláša Černáka. Veď predsa, advokát tieto činy nespáchal, zastupuje práva svojho klienta pred súdom, ktorý má celú záležitosť posúdiť a spravodlivo rozhodnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Samozrejme toto delenie na dobrých a zlých advokátov je absurdné, a táto absurdnosť sa preukáže v plnej nahote vtedy, ak by sme preskúmali všetky prípady ktoréhokoľvek „dobrého“ advokáta. Samozrejme aj v jeho klientele by sme našlo veľa čiernych oviec, ľudí alebo právnické osoby, ktoré potrebovali právnu pomoc práve kvôli tomu, že porušili zákon. Len sa o tom nepíše, v lepšom prípade nevie. Táto absurdita viedla k tomu, že časť médií ako aj časť verejnosti, bola rozhorčená nad tým, že Daniel Lipšic prevzal obhajobu osoby obvinenej z vraždy. Ako sa písalo na sociálnej sieti, bolo to pre niektorých veľké sklamanie, lebo ho považovali za majstra/rytiera spravodlivosti. Bohužiaľ, až sem sme sa dostali. Advokát, ktorý si robí len svoju prácu je kvôli tomu perzekvovaný. Úlohou advokáta nie je zastupovať len tých dobrých, ale všetkých, ktorí o túto službu prejavia záujem. Advokát nemôže riešiť etickú dilemu prípadu, lebo to nie je jeho úlohou. Ad absurdum, keby to robili všetci advokáti, zločincov by nemal kto obhajovať a bolo by porušené ústavné právo na obhajobu každého občana. A ak to advokát robí, nemá čo hľadať v tomto povolaní. Každý si musí uvedomiť, že advokát nie je stotožniteľný s jeho klientom, tobôž nie s činmi jeho klienta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 A tu sa dostávam k vlastnej osobe. Najprv mi vyčítali zastupovanie Hedvigy Malinovej, ktorú časť politikov (nielen z vtedajšej vládnej koalície) ako aj veľká časť médií považovala vtedy za klamárku. O pár rokov neskôr sa mi už vyčítalo všetko. Aj zastupovanie, ktoré som nikdy nerobil – spoločnosť LARGO -ktorú som len založil a o jej činnosti ako advokát som už ďalej nič nevedel, nakoľko mali iných advokátov. Ale aj toto je skresľujúce, nakoľko advokáciu vykonávam spolu s viacerými spolupracujúcimi advokátmi, koncipientmi, takže správnejšie by malo byť, že to išlo pod mojou hlavičkou, nakoľko sám osobne spoločnosti už viac rokov nezakladám, robia to kolegovia. Počas môjho ministrovania sa vytiahli ďalšie prípady, v snahe škandalizovať moju osobu, a vidieť reakciu verejnosti, aj sa to podarilo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Najnovšie sa spomínajú prípady, v ktorých som zastupoval - faktom skôr je, že moja advokátska kancelária zastupovala - klientov, ktorí mali nezrovnalosti na daniach. Nerozumiem, veď predsa tie nezrovnalosti som nespôsobil ja, nezodpovedám za to, nie je to môj problém, je to problém klienta, v ktorom mu poskytujeme právne rady. Pomáhať pri Takých klientov máme v desiatkach, a nie len ja, ale aj tí „dobrí“ advokáti. A neprezradím žiadne tajomstvo, že máme aj iných klientov, ktorých štátne orgány podozrievajú z ešte väčších, závažnejších skutkov ako je porušenie daňových predpisov. Netreba preto spomínať len týchto dvoch klientov, je ich viac. O niektorých ani neviem, nakoľko osobne s nimi nie som v kontakte. Ich veci riešia pod mojou hlavičkou moji kolegovia.

 Čo sa ale objavilo vo výpovedi exsudcu Sklenku a v následných článkoch a v príspevkoch, to už prekračuje všetky medze. Dočítal som sa, že v čase, keď som bol minister spravodlivosti, som sa mal podľa Sklenku dohadovať s predsedníčkou Najvyššieho súdu SR, aby padol rozsudok o rozpustení ĽS Naše Slovensko. K tomuto naozaj nemám čo viac napísať ako to, že s predsedníčkou Najvyššieho súdu SR som na túto tému nikdy nehovoril, takýto rozsudok nikdy nepadol, naopak, Najvyšší súd SR túto stranu na podnet generálnej prokuratúry nerozpustil. O tejto časti Sklenkovej výpovede sa píše menej, viete asi prečo.

 Objavil sa tam aj ďalší nezmysel, ktorý začal „žiť svojím životom“, aj keď je dokázaná jeho absurdnosť a nepravdivosť. Podľa výpovede sa vraj Sklenka to predošlé dopočul od vtedajšej podpredsedníčky Najvyššieho súdu SR pani Urbancovej aj to, že som obchádzal sudcov najvyššieho súdu vo veci mojich bývalých klientov, ktorí mali nezrovnalosti s DPH. Na uvedenej výpovedi nesedí skoro nič. Asi len to, že moji bývalí klienti mali a stále môžu mať súdne konania na Najvyššom súde SR. Na začiatok tri veci vo všeobecnosti: Ad. 1. Najvyšší súd SR nepodlieha riadeniu ministerstva spravodlivosti, s jeho vedením minister ani ministerstvo nie je v každodennom kontakte. Rokovania s Najvyšším súdom SR prebiehajú v protokolárnom režime. Ad. 2. So sudcami najvyššieho súdu minister nie je v kontakte, maximálne sa s nimi stretával vo vestibule bývalého sídla ministerstva alebo vo výťahu. Ad. 3. So sudcami som sa nikdy nerozprával o živých konaniach, ktoré boli vedené proti klientom, ktorých v minulosti moja advokátska kancelária zastupovala.

 Konkrétnejšie k bývalému klientovi Jopi Trade. Hoci som v čase výkonu funkcie ministra spravodlivosti ani len netušil, aké konania sa vedú v súvislosti s týmto klientom, aktuálne som si ich kvôli medializovaným klamstvám vyhľadal. Išlo o 10 rôznych konaní na Najvyššom súde SR, v ktorých rozhodovalo 7 senátov, to jest 17 rôznych sudcov. Neviem si ani len predstaviť, že by som niekedy, a to nemyslím len cez moju funkciu ministra, ale ani cez funkciu advokáta, niekedy prišiel za nejakým sudcom, či už prvostupňového alebo iného súdu a informoval sa na stav konania. Som si istý, že by to bolo moje prvé a zároveň posledné informovanie v „kariére“ a nikdy by som sa takémuto niečomu nespreneveril. Dokázať by to mohli výpovede príslušných sudcov v senátoch, budem len a len rád, ak sa ich orgány činné v trestnom konaní spýtajú, či sú tieto informácie v komunikácii pravdivé, či som sa s nimi rozprával inak ako pozdravom vo vestibule v tom čase spoločnej budovy, ktorú som mimochodom práve ja rozdelil na dve samostatné jednotky. Medzi sudcami v týchto senátoch je aj Elena Berthothyová (predsedníčka osobitnej komisie Súdnej rady SR, ktorá sa spolu s ďalšími jej členmi špeciálne zaoberá podozreniami z Threemy), stačí sa možno opýtať napríklad jej. Médiá tieto tvrdenia overovali u sudcov, neviem presne u koho, ale potvrdilo sa presne to, čo píšem. Drvivú väčšinu sudcov, ktorí rozhodovali v týchto konaniach ani nepoznám, nikdy som sa s nimi ani nestretol, o ich existencii som ani nevedel. No o tom sa už veľmi nepíše, to nie je zaujímavé pre vyvolanie škandálu a nepravdivých podozrení. Nehovoriac o tom, že v danej veci na prvom stupni rozhodoval Krajský súd v Bratislave, kde v 10 konaniach vystupovalo ďalších x sudcov, a keďže tieto konania nie sú ústne, rozhoduje sa od stola, ani sa to sanesleduje, kto všetko sedí v jednotlivých senátoch, lebo to nie je dôležité.

To, že pán Sklenka vo svojej výpovedi obvinil skoro všetkých ústavných činiteľov, sudcov, advokátov, len seba nie, je asi vedľajšie.

P.S. I.: A čo sa týka druhého klienta, s ktorým ma spájali cez projekt Richtárske pole. Pán Kubica je jeden z najčestnejších a najpoctivejších ľudí, ktorých som v živote stretol. Podniká od roku 1989, má viac dobre fungujúcich spoločností, zamestnáva stovku ľudí, má obchodné vzťahy s celým svetom, so stovkami obchodných partnerov. Niektorí z nich sa dostali do problémov, a to sa odrazilo aj pri jeho podnikaní, ale tá skutočná pravda v tejto veci asi tiež nikoho nezaujíma.

P.S. II.: Na záver si dovolím pripomenúť, že som to bol práve ja, kto začal aktívne podávať disciplinárne návrhy na sudcov z „Threemy“, hoci som to musel robiť bez akýchkoľvek oficiálnych dôkazov od orgánov činných v trestnom konaní. Preto to nebolo vôbec jednoduché, ale pustil som sa s kolegami do toho aj napriek tomu. Márii Kolíkovej držím palce pri reforme súdnictva, na ktorú som ja už nemal čas, keďže som sa počas môjho krátkeho pôsobenia na poste ministra musel v prvom rade vysporiadavať s „čiernymi ovcami“ justície, ktoré napokon polícia zatkla.

Gábor Gál

Gábor Gál

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Gábor Gál, bývalý poslanec NR SR a minister spravodlivosti v rokoch 2018-2020, v súčastnosti advokát Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu